RODNYJA VOBRAZY Vobrazy miłyja rodnaha kraju,               
Smutak i radaść maja!..
      
 
Jakub Kołas
    Hałoŭnaja      Słoŭniki           Spasyłki      Ab sajcie       Кірыліца      Łacinka    
Etnahrafija
Kantekstny tłumačalny słoŭnik
Vazok
Lohkija vyjaznyja cani. Ich vyhlad u značnaj stupieni adlustroŭvaŭ zamožnasć i sacyjalnuju prynaležnasć uładalnika. Dekaratyŭna azdobleny kuzaŭ mieŭ zvyčajna kozły dla vaznicy, jaho abšyvali łubam ci tonkimi
 
Doškami, u zamožnaj šlachty abivałi znutry suknom, vysciłali futram, časam mieŭ zakryty ci paŭzakryty vierch. Spinku i pieradok časta ŭpryhožvałi konturnaj abo prapiłavanaj raźboj razmaloŭvali raznakolernymi pacłinnymi ci hieamietryzavanymi uzorami. Miascovyja majstry dasiahali raznastajnasci ŭ afarmlenni asobnych elemientaŭ, ix uzhodnienasci form i praporcyj, što nadavała ŭsioj kanstrukcyi funkcyjanalnuju matazhodnasć, lohkasć i vyraznasć. V. viadomy sa staražytnasci ŭ siarednija viaki važny słužbovyja asoby, mahnaty vykarystoŭvali ix va ŭračystych vyjezdach navat uletku. Sialanam zamiest V. zvyčajna słužyli razvałki, pavierch jakich u zadniaj častcy macavałasia trochbakovaja spinka (drabinka) abo plecieny pałukašak. U sielskaj miascovasci V. zredku sustrakajecca i ŭ naš čas.
Вазок. Вёска Вулька Драгічынскага раёна.
Вазок. Вёска Бершты Шчучынскага раёна.
Krynica: Этнаграфія Беларусі. Мінск. 1989. Рэдактар: Шамякін I. П. Выдавецтва: БелСЭ. 575 с.: іл.
2009–2020. Biełaruś, Miensk.