|
RODNYJA VOBRAZY
|
|
Vobrazy miłyja rodnaha kraju,
Smutak i radaść maja!..
Jakub Kołas
|
|
|
|
|
|
|
Vuhał u zrubie
|
Častka zruba ŭ miescy złučennia biarvion, brusoŭ, dylaŭ u vianiec. U nar. budaŭnictvie raspracavany 2 typy V.: z astatkam (kancy biarvion vystupajuć za vonkavyja płoskasci scien) i biez astatku (kancy biarvion abrezvajucca na ŭzroŭni płoskasci scien). V. z astatkam viadomy pa ŭsioj Biełarusi, maje niekalki varyjantaŭ: " u čašku", " u prosty zamok", "u kaniu". Astatak zabiaspiečvaŭ bolšuju ŭstojłivasć zruba, zachoŭvaŭ V. ad pramiarzannia. Tarcy biarvion ačesvajucca na 6 ci 5 hraniej (Usch. Palessie), robiacca sa svojeasabłivaj padrezkaj (V. "u kaniu"; Zach. Palessie). Usio heta stvaraje kantrast pamiž hraniami vystupaŭ V. i scienami, uzbahačaje sviatłocieniavyja efiekty. V. biez astatku ("hładki", "čysty", "niamiecki") dazvalaje racyjanalna vykarystoŭvać usiu daŭžyniu biarvion. Z kanca 19 st. šyroka bytavaŭ u Zach. Biełarusi, u naš čas raspaŭsiudžany pa ŭsioj respubłicy. V. z astatkam i biez jaho časta prykryvajucca viertykalnymi doškami (šaloŭkami, što zachoŭvaje zrub ad zahnivannia). Z 1950-ch heta (asabłiva pry vuhłach biez astatku) stała novym vidam dekaratyŭnaha afarmlennia sialanskaj chaty (Zach. Palessie, Padniaproŭje, Centr. r-n). Najbolš pašyrana nakładnaja raźba ŭ vyhladzie rombaŭ i inš. hieamietryčnych fihur, styłizavanych rasłin, kvietak, ptušak i inš. U naš čas hety dekor dapaŭniacca koleram.
|
Спосабы рубкі вуглоў:
1-7 - з астаткам (6-7 - "у каню");
8-9 - без астатку.
|
|
|
|
|
Krynica:
Этнаграфія Беларусі. Мінск. 1989. Рэдактар: Шамякін I. П. Выдавецтва: БелСЭ. 575
с.: іл.
|
|
2009–2020. Biełaruś, Miensk.
|
|
|