RODNYJA VOBRAZY Vobrazy miłyja rodnaha kraju,               
Smutak i radaść maja!..
      
 
Jakub Kołas
    Hałoŭnaja      Słoŭniki           Spasyłki      Ab sajcie       Кірыліца      Łacinka    
Etnahrafija
Kantekstny tłumačalny słoŭnik
Kryžyk
Vid vyšyŭki. U zaležnasci ad asabłivasciej vykanannia, koleru, uzoru vyłučajuć niekalki vidaŭ K. Adna z najbolš staražytnych – vyšyŭka dvuchbakovym K., charakternaja dla Padniaproŭja (bytavała da 19 st.). Švo placionkaj (pravadziec, pravodka; sustrakałasia pa ŭsioj Biełarusi) vykonvałasia pieravažna čyrvonymi bavaŭnianymi nitkami i pryznačałasia ŭ asnoŭnym dla vydzialennia łiniejnaha konturu arnamientalnych kampazicyj. Žanočyja harsety, kažuchi, svity vyšyvałi raznavidnasciu takoj placionki – kozłikam. Najbolš raspaŭsiudžany pryjom nar. vyšyŭki adnabakovy (prosty, adzinočny) K. Pry zapaŭnienni viałikaj płoščy ŭzoru ŭžyvaŭsia K. z viertykalnymi šyŭkami na advarotnym baku tkaniny (haryzantalnyja šyŭki atrymłivałisia, kałi kožny kryžyk šyŭsia adzin za adnym). Dla akajmavannia arnamientalnych kampazicyj niaredka vyšyvałi pałoski z rytmičnym čarhavanniem K. i fonahvaha pałatna. Va ŭzorach 2-j pał. 19 st. adnabakovy K. časciej sustrakaŭsia ŭ spałučenni z asnoŭnymi vidami tradycyjnych vyšyvak prociaham, dvuchbakovaj hładdziu, placionkaj i inš. Z pač. 20 st. jon pastupova staŭ adnym z samych raspaŭsiudžanych sposabaŭ azdablennia mužčynskich i žanočych kašul, fartuchoŭ, hałaŭnych uboraŭ, a taksama ručnikoŭ i abrusaŭ. Paraŭnalnaja lohkasć i chutkasć vykanannia takoj vyšyŭki vykłikała pastupovaje znikniennie bolš składanych vyšyvak i ŭzorystaha tkactva. Hetamu spryjałi i masavyja drukavanyja vydanni, jakija prapahandavałi kvietkavvyja ŭzory mienavita ŭ technicy adnabakovaha K. U kancy 19 – 1-j pał. 20 st. mužčynskija kašułi, ručniki ŭpryhožvałi taksama padvojnym K., jaki vyznačaŭsia bolšymi pamierami i dla vykanannia jakoha na ihołku nabirałi da 6 nitak-čyslenak (najbolš raspaŭsiudžana na Homielščynie).
Krynica: Этнаграфія Беларусі. Мінск. 1989. Рэдактар: Шамякін I. П. Выдавецтва: БелСЭ. 575 с.: іл.
2009–2020. Biełaruś, Miensk.