RODNYJA VOBRAZY Vobrazy miłyja rodnaha kraju,               
Smutak i radaść maja!..
      
 
Jakub Kołas
    Hałoŭnaja      Słoŭniki           Spasyłki      Ab sajcie       Кірыліца      Łacinka    
Etnahrafija
Kantekstny tłumačalny słoŭnik
Łyžka
Pradmiet stałovaha prybora. Byvajuć draŭlanyja, mietałičnyja, kascianyja; majuć kruhły cii avalny čarpačok i ručku dziaržannie. Na Biełarusi viadomy z ranniaha siaredniaviečča. Kascianyja Ł., azdoblenyja hraviravanym arnamientam u vyhladzie placionki, sietki, kryžykaŭ, znojdzieny pry raskopkach Pinska, Davyd – Haradka, Turava, Połacka i inš. U asiaroddzi panujučych kłasaŭ bytavałi Ł. z kalarovych i kaštoŭnych mietałaŭ, bahata azdoblenyja na dziaržanniach hraviravanniem, čarnienniem, emalami i inš. U nar. asiaroddzi bytavałi draŭlanyja Ł. (z asiny, biarozy, hrušy) prostych form, zredku azdoblenyja na dziaržanniach trochhrannymi vyjemkami, kosymi ryskami, abjomnymi vyjavami rybinych hałovak i inš. Viałikuju Ł. nazyvałi apałonikam. Vyrab Ł. niaredka mieŭ charaktar promysłu, jakim zajmałisia majstry – łyžačniki. U naš čas u paŭsiadzionnym pobycie karystajucca mietałičnymi Ł. pramysłovaj vytvorčasci. Vyrabam draŭlanych Ł. suvienirnaha i ŭtyłitarna-mastackaha pryznačennia z raźboj, razmaloŭkaj, vypalvanniem zajmajucca niekatoryja nar. majstry, a taksama pradpryjemstvy mastackaj pramysłovasci.
 
Draŭlanyja (klanovyja) i mietałičnyja (aluminievyja) Ł. vykarystoŭvajucca taksama ŭ nar. muzyčnym mastactvie Viciebščyny i niekatorych rajonaŭ Minščyny. Biełarusy ŭ adrozniennie ad ruskich biaruć tolki dzvie łyžki, jakija ŭ čas ihry pavaročvajuć adna da adnoj vypukłym bokam. U instrumientalnych ansamblach Ł. vykonvajuć udarna – rytmičnuju funkcyju, dapaŭniajučy časam bubien. U muzyčnuju praktyku biełarusaŭ Ł. ŭvajšłi ŭ 1920-ja h., kałi ŭ respubłicy pašyryłisia ansambłi i arkiestry nar. muzyčnych instrumientaŭ.
Krynica: Этнаграфія Беларусі. Мінск. 1989. Рэдактар: Шамякін I. П. Выдавецтва: БелСЭ. 575 с.: іл.
2009–2020. Biełaruś, Miensk.