RODNYJA VOBRAZY Vobrazy miłyja rodnaha kraju,               
Smutak i radaść maja!..
      
 
Jakub Kołas
    Hałoŭnaja      Słoŭniki           Spasyłki      Ab sajcie       Кірыліца      Łacinka    
Etnahrafija
Kantekstny tłumačalny słoŭnik
Pakrovy
Staražytnaje ziemlarobčaje sviata słavian, jakoje adznačałasia 1 kastryčnika s. st. jak sviata zakančennia palavych rabot. Vytoki P. – u hłybokaj staražytnasci, kałi słav. ziemlarobčyja plamiony pakłaniałisia roznym jazyčnickim baham. P. łičyłisia pierałomnym momantam u žycci pryrody. Da ich zvyčajna zaviaršałisia ŭsie raboty ŭ połi i ŭ sadzie, uciaplałisia žyłlo i haspadarčyja pabudovy. Pasla P. u sialanskim žycci pačynaŭsia novy cykł rabot – narychtoŭka pałiva, pieravod žyvioły na stojłavaje ŭrymannie i h. d. (“Na pakrovy daj siena karovie”, “Pryjšłi pakrovy, pytajuć, ci da zimy hatovy”). Pasla P. pačynałasia para viasiełlaŭ. U narodzie havorać: “Pakrovy pakryvajuć travu łistam, ziamlu snieham, vadu lodam, a dziaŭčat šlubnym čepkam”. U hety dzień, u zaležnasci ad pryrodnych umoŭ, žyviole skarmłivałi pažynalny snop. Łičyłasia, što jana padrychtavana da zimy. Dziaŭčaty viečaram pierad P. varažyłi pra zamužža: słuchałi z błinam na skryžavanniach, u jakim baku breša sabaka (tudy, maŭlaŭ, pojduć zamuž); jełi na noč salonuja aładku (spadziavałisia, što sydžany padniasie vady) i inš. Z P. raniej pačynałisia popradki (viačorki, supradki), jakija praciahvałisia da viałikadnia.
Krynica: Этнаграфія Беларусі. Мінск. 1989. Рэдактар: Шамякін I. П. Выдавецтва: БелСЭ. 575 с.: іл.
2009–2020. Biełaruś, Miensk.