RODNYJA VOBRAZY Vobrazy miłyja rodnaha kraju,               
Smutak i radaść maja!..
      
 
Jakub Kołas
    Hałoŭnaja      Słoŭniki           Spasyłki      Ab sajcie       Кірыліца      Łacinka    
Etnahrafija
Kantekstny tłumačalny słoŭnik
Barana
Ziemlarobčaja pryłada dla rychlennia (baranavannia) hleby. Pavodle kanstrukcyi i haspadarčaha pryznačennia vyłučajuć niekalki typaŭ tra¬dycyjnch B.: vieršalina, smyk, plecienaja (viazanaja) i bruskovaja (ramnaja). Usie typy B. da kanca 19 st. rabili z dreva. Najbolš raspaŭsiudžanaj była plecienaja B., što vkarystoŭvałasia zvyčajna na staravornych ziemlach. Jana mieła duhapadobnuju formu, jakuju joj nadavaŭ pieryfieryjny samajłuk (łuka, kabłuk); 4-6 radoŭ roŭnych prutoŭ pa try ŭ kožnym radzie - utvarali rašotčaty karkas; na skryžavanni prutoŭ zamacouvali z dapamohaj plecie¬nych vitak-kolcaŭ dubovy ja (radziej klanovyja, hrabavyja) zuby (klacy). Kolkasć zuboŭ ad 16 da 25; u Paniamonni viadomy na 30 i 35 zuboŭ. Asnovu bruskovaj B. składała bruskovaja rašotka, u jakuju nabivali draŭlanyja, a z kanca 19 st. žaleznyja zuby. Forma ra¬šotki i kolkasć zuboŭ vahalisia ŭ zaležnasci ad ekałahičnych umoŭ i miascovaj vytvorčaj tradycyi. Viadomy padoŭžna-bruskovyja i papiaročna-brusko¬vyja B. Bruskovaja B. była najbolš pašyrana na PnU Biełarusi, dzie zmianiła smyk-sukapatku. Tradycyjnyja B. vykarystouvali ŭ praktyčnaj rabocie z konnaj (chamutova-pastronkavaj), a na PdZ Biełarusi časam i z vałovaj (jaremnaj) zaprežkaj. Z pač. 20 st. u nar. haspadarcy pašyrany žaleznyja B. fabryčnaj vytvorčasci. Tradycyjnyja plecienyja i bruskovyja B. epizadyčna zachavalisia ŭ asabistych haspadarkach da našaha času.
Барана плеценая
Барана брусковая з драўлянымі зубамі
Рэчыцкі краязнаўчы музэй
Барана брусковая з жалезнымі зубамі
Вёска Жорнаўка Бярэзінскага раёна
Рады-барана
Вёска Морач Капыльскага раёна
Барана раскладная
Вёска Маскалішкі Пастаўскага раёна
Krynica: Этнаграфія Беларусі. Мінск. 1989. Рэдактар: Шамякін I. П. Выдавецтва: БелСЭ. 575 с.: іл.
2009–2020. Biełaruś, Miensk.