|
RODNYJA VOBRAZY
|
|
Vobrazy miłyja rodnaha kraju,
Smutak i radaść maja!..
Jakub Kołas
|
|
|
|
|
|
|
Barana
|
Ziemlarobčaja pryłada dla rychlennia (baranavannia) hleby. Pavodle kanstrukcyi i haspadarčaha pryznačennia vyłučajuć niekalki typaŭ tra¬dycyjnch B.: vieršalina, smyk, plecienaja (viazanaja) i bruskovaja (ramnaja). Usie typy B. da kanca 19 st. rabili z dreva. Najbolš raspaŭsiudžanaj była plecienaja B., što vkarystoŭvałasia zvyčajna na staravornych ziemlach. Jana mieła duhapadobnuju formu, jakuju joj nadavaŭ pieryfieryjny samajłuk (łuka, kabłuk); 4-6 radoŭ roŭnych prutoŭ pa try ŭ kožnym radzie - utvarali rašotčaty karkas; na skryžavanni prutoŭ zamacouvali z dapamohaj plecie¬nych vitak-kolcaŭ dubovy ja (radziej klanovyja, hrabavyja) zuby (klacy). Kolkasć zuboŭ ad 16 da 25; u Paniamonni viadomy na 30 i 35 zuboŭ. Asnovu bruskovaj B. składała bruskovaja rašotka, u jakuju nabivali draŭlanyja, a z kanca 19 st. žaleznyja zuby. Forma ra¬šotki i kolkasć zuboŭ vahalisia ŭ zaležnasci ad ekałahičnych umoŭ i miascovaj vytvorčaj tradycyi. Viadomy padoŭžna-bruskovyja i papiaročna-brusko¬vyja B. Bruskovaja B. była najbolš pašyrana na PnU Biełarusi, dzie zmianiła smyk-sukapatku. Tradycyjnyja B. vykarystouvali ŭ praktyčnaj rabocie z konnaj (chamutova-pastronkavaj), a na PdZ Biełarusi časam i z vałovaj (jaremnaj) zaprežkaj. Z pač. 20 st. u nar. haspadarcy pašyrany žaleznyja B. fabryčnaj vytvorčasci. Tradycyjnyja plecienyja i bruskovyja B. epizadyčna zachavalisia ŭ asabistych haspadarkach da našaha času.
|
Барана плеценая
|
|
|
Барана брусковая з драўлянымі зубамі
|
Рэчыцкі краязнаўчы музэй
|
|
|
Барана брусковая з жалезнымі зубамі
|
Вёска Жорнаўка Бярэзінскага раёна
|
|
|
Рады-барана
|
Вёска Морач Капыльскага раёна
|
|
|
Барана раскладная
|
Вёска Маскалішкі Пастаўскага раёна
|
|
|
|
|
Krynica:
Этнаграфія Беларусі. Мінск. 1989. Рэдактар: Шамякін I. П. Выдавецтва: БелСЭ. 575
с.: іл.
|
|
2009–2020. Biełaruś, Miensk.
|
|
|