RODNYJA VOBRAZY Vobrazy miłyja rodnaha kraju,               
Smutak i radaść maja!..
      
 
Jakub Kołas
    Hałoŭnaja      Słoŭniki           Spasyłki      Ab sajcie       Кірыліца      Łacinka    
Etnahrafija
Kantekstny tłumačalny słoŭnik
Binarnyja apazicyi
Sistema dvaičnych procipastaŭlenniaŭ, jakija vyznačali prastoravyja, časavyja, acenačnyja i inš. charaktarystyki asnoŭnych zjaŭ i piersanažaŭ mifaŭ, padkreslivali dualizm i adzinstva ŭ ramkach mifaŭ. Najbolš univiersalny srodak apisannia siemantyki ŭ mifałahičnaj madeli svietu. Da prykładaŭ B. a. adnosiacca procipastaŭlenni typu vierch - niz, nieba - ziamla, ziamla - padziemnaje carstva, pravy - levy, uschod - zachod, bieły - čorny, mužčynski - žanočy, svoj - čužy, cot - niacot i h. d. Apazicyja vierch - niz u słav. mifałohii traktujecca jak procipastaŭlennie nieba i ziamli, viaršaliny i karanioŭ susvietnaha dreva; ahoń - vilhać uvasablajucca ŭ matyvach baraćby hetych stychij. Uzor B. a. u bieł. falkłornaj abradnasci adnačasovaje hukannie viasny i pravodziny zimy. U nar. kazkach častyja procipastaulenni žyvoj i miortvaj vady, stanoŭčaha hieroja-asiłka i strašydła-cmoka. Nabor elemientaŭ B. a. moža realizavacca i ŭ tekstach (kazkach, zamovach, prykmietach), i ŭ razmiaščenni materyjalnych pomnikaŭ, zviazanych sa staraž. kultami. Viadoma, što ŭ staraž. Kieve idał (stod) Pieruna stajaŭ na hary, a Vialesa - na padole, u nižniaj častcy horada. Pavodle naziranniaŭ N. Vielusa, jaki vyvučaje svietapohlad staraž. bałtaŭ, bałckaj kultury zach. areała adpaviadajuć levy ja, nizkija polusy apazicyj, kultury ŭsch. areała - pravyja, vysokija. Mifałohija ŭsch. bałtaŭ charaktaryzu¬jecca jak mifałohija nieba, siarednich bałtaŭ - jak mifałohija ziamli, zach. bałtaŭ jak mifałohija padziemnaha svietu. U nar. mastactvie zach. areała pieravaha addajecca čornamu i siniamu koleram, va ŭsch.biełamu i čyrvonamu. Pakolki častku ter. Biełarusi u pieršabytny čas zasialali bałty, niekatoryja vysnovy Vielusa datyčać i bieł. materyjału. Upieršyniu pryncyp B. a. pry vyvučenni pieršabytnaj mifałohii vyłučany francuzskim vučonym K. Levi-Strosam. Z sav. dasledčykaŭ hety prync dla vyvučennia staraž. svietapohla najbolš vykarystoŭvajuć V. U. Ivanoŭ, V. M. Taparoŭ, Vielus, M. V. Papovič.
Krynica: Этнаграфія Беларусі. Мінск. 1989. Рэдактар: Шамякін I. П. Выдавецтва: БелСЭ. 575 с.: іл.
2009–2020. Biełaruś, Miensk.