Dva śviaty na śviecie – ad nivy da nivy: Chrystos uvaskros! Nastupaje viasna! Hlań śmieła, hlań volna, ščaśłiŭ, nieščaśłivy. I dalej k žyćciu z panižeńnia i sna! Hej, hej, na spatkańnie viałikich dvuch śviataŭ Śpiašycie supolna, chto ŭ putach nia zhniŭ! Chaj ljucca-zyljucca ad chaty da chaty U adno ŭsie hramady, ŭsie ludzi ŭsich niŭ! * Viałikdzień! Viałikdzień! – ad nivy da nivy. Zabyŭ nie adzin z nas niadaŭnyja dni, A ŭspomni-prypomni, ščaśłiŭ, nieščaśłivy, Ab tych, što ŭ śvitańni naviek adyšłi, – Usie kostački tyja na honiach paparnych, – Žyvych, što ŭ biaspućci akućcie źviniać... Prypomni, daj słova nia ščeznuci marna, Pačatuju spravu šyryć, rasšyrać! * Viałikdzień! Viałikdzień! – ad nivy da nivy Zavodzić baćkoŭ svaich piesieńku syn. Zirni ž, azirnisia, ščaśłiŭ, nieščaśłivy. I zaŭtra na pole da soch jak adzin! Dahetul my płačam, dahetul my stohniem, Adviečnych nia možam pazbycisia śloz... Napierad pa ščaście! Chaj złoje ŭsio drohnie Viasna ŭžo na śviecie, – Chrystos uvaskros!
1909
|
|