RODNYJA VOBRAZY Vobrazy miłyja rodnaha kraju,               
Smutak i radaść maja!..
      
 
Jakub Kołas
    Hałoŭnaja      Słoŭniki           Spasyłki      Ab sajcie       Кірыліца      Łacinka    
Janka Kupała
Vieršy
Kantekstny tłumačalny słoŭnik
Janka Kancavy
Janka Kancavy –
Haspadar nia złom,
Hetkaj hałavy
Pašukać z vahniom.
 
Što ni zrobić jon –
Na dzivy usim:
Dzivicca Lavon,
Dzivicca Jaŭchim.
 
Sonca na paŭdnia –
Jon tady ŭstaje,
Ruchnie, jak śvińnia,
Siadzie – paziaje.
 
Zmyŭsia, rukavom
Vycier nos i, vot,
Bulbaj z prasnakom
Nadziaje žyvot.
 
Siak dy tak padjeŭ,
Vylez z-za stała,
Vopratku ŭździeŭ,
Šapku źniaŭ z kała;
 
Padyšoŭ k vadzie –
Chočacca, znać, pić –
I k rabocie jdzie,
Čuć nahoj vurzić.
 
«Ślepaka» zaproh
U sachu z duhoj, –
Puhaj šloh dy šloh, –
Nu, vaŭki z taboj!
 
Jak šnur zapachaŭ
Hety naš Januk, –
Nia znać, ci araŭ,
Ci paryŭ parsiuk.
 
Vytuchšych ziarniat
Pa ralłi patros;
Budzie zbožža šmat –
Mo i bolš za voz.
 
Nu, vo ŭžo i čas
Vybryści z kasoj, –
Chto ž achvocien z nas
Ustavać z zaroj?
 
Janka ž – maładziec!
Rana rad ustać.
Kab – pusty kaniec!
Nie ciahnuła spać.
 
Jak tam ni było –
Niejak pakasiŭ;
Žniva naviarzło –
Zžaŭ i pavaziŭ.
 
Janka siak, to tak
Leta pramadzieŭ,
Staŭžyć nie by jak, –
Staŭ jeść bolš, jak jeŭ.
 
Chutka, da Pakroŭ,
Zbožža zmałaciŭ,
Ale čort padvioŭ –
Čynšu nie płaciŭ.
 
Starasta, jak knut,
Choć jak ni prasi, –
Štodnia tut i tut:
Čynš płaci, niasi.
 
Mahazyńnik, toj –
Ani adahnać:
– Ssyp mnie, što viasnoj
Braŭ šnur zasiavać.
 
Janka rad, nia rad,
Adychnuć ani,
Byccam toj skurat, –
Krucicca ŭ vahni.
 
Tolki ŭsio jamu
Hora jak ni ŭ čom:
Precca u karčmu
Z poŭnieńkim miaškom.
 
Jeŭna – chitry žyd,
Šmat žyŭ na viaku...
Ceły raj adkryt
Janku-biedaku.
 
Šumna ŭ karčmie,
Janka vodzie rej, –
Hetym ruki žmie,
Tym pić lje skarej.
 
Tyča pad baki
Sojki dla druhich;
Viesiały taki,
Abdymaje ŭsich.
 
Łoŭka padhulaŭ,
Vybryŭ za karčmu;
Hrazi i kanaŭ
Ŭžo niama jamu.
 
Mčycca, byccam pan,
Koły trach-tarach!
U vačoch tuman,
Niemač u nahach.
 
Prylacieŭ na dvor,
Źlez, u chatu jdzie,
Dźviery ŭžo adpior,
Pieśniu ŭžo viadzie,
 
Pieśniu-kryk hu-ha!
Uvajšoŭ, hladzić,
Až tut kačarha,
Jak ź niabios, lacić.
 
Nia ŭśpieŭ što skazać, –
Trudna, – chłop dy chłop!
Oj, šalony, znać,
Chryścić babaŭ pop!
 
Niejak žonku zmoh,
Vyhnaŭ dzieci von,
Spać na piečy loh...
Maj ža rajski son.
 
∙ ∙ ∙ ∙ ∙ ∙ ∙ ∙ ∙ ∙ ∙ ∙ ∙ ∙ ∙ ∙ ∙ ∙ ∙ ∙ ∙ ∙
 
Dzivicca ŭvieś śviet,
Što tak hoł Januk,
Dzivavaŭsia dzied,
Dasca dzivu ŭnuk.
 
1906
 
 
 
 
Padabajecca     Nie padabajecca
2009–2020. Biełaruś, Miensk.