RODNYJA VOBRAZY Vobrazy miłyja rodnaha kraju,               
Smutak i radaść maja!..
      
 
Jakub Kołas
    Hałoŭnaja      Słoŭniki           Spasyłki      Ab sajcie       Кірыліца      Łacinka    
Janka Kupała
Vieršy
Kantekstny tłumačalny słoŭnik
Rodnaje słova
Pad navałaj kryŭdaŭ mnohija stalećci
My niaśłi pakorna lamku biespraśviećcia.
My niaśłi – ŭsio nyła, hinuła pamału,
Až nia našaj naša Baćkaŭščyna stała.
 
Nie dla nas sasonki našy zašumiełi,
Nie dla nas pasievy našy zaruniełi;
Adno ty nam, słova, zastałosia viernym,
Kab viaści z upadku k radaściam niaźmiernym.
 
*

Kab viaści nas, jak my viek svajho sumleńnia
Nie zaklejmavałi pomstaj, źništažeńniem, –
My kałi ŭmirałi, to išłi na muku
Dla čužoj karyści, pad čužoj prynukaj.
 
Siejučy ž i doma, i za domam kości, –
Dzie nas hnałi našy letašnija hości, –
Jak u puščy ciomnaj, źbiłisia z darohi
I zdarma čakałi ad ludziej padmohi...
 
*

Ŭsio spahaniać ludzi, poki noč šaleje,
Vyrvuć vieru ŭ ščaście, vieru i nadzieju,
Dy taho nia vyrvuć, što napieła maci
Nočkaj nad kałyskaj rodnamu dziciaci.
 
Oj, nia vyrvać z serca ciabie, naša słova,
Oj, nia ŭziać nijakim schovam dy akovam,
Jak biaruć matulu u małoj dziaciny,
Jak biaruć u baćki apošniaha syna!
 
*

Ty zžyłosia z nami, baćkaŭskaje słoŭca,
Jak by korań z drevam, jak by ź niebam sonca;
Dziełiš z nami viečna ŭsio, što z nami chodzie
U błahoj i dobraj mačysie-pryhodzie.
 
I my sami navat mo nie spaznavałi,
Jak u dumkach našych ciabie hadavałi,
Jak ciabie chavałi ŭ ščaści i niaščaści
Ad naprasnaj złości, ad ludskoj napaści.
 
*

Ty ŭ žyćci viało nas z chvałaj i niachvałaj;
Byŭ čas – svaje pravy čužym dyktavała;
I ciapier chto zvodna nad taboj śmiajecca, –
Heta abo viecier, što ŭ płatach trasiecca,
 
Abo toj śmiajecca, chto nia znaŭ nikołi
Čałaviečych dumak, čałaviečaj dołi, –
Chto ŭ hrudziach haduje złosna, nieprytvorna
Zamiest serca – kamień, miest dušy – dym čorny.
 
*

Jak žyło ty z nami – budzieš viečna žyci,
Hramadoj miljonaŭ ź śvietam hamanici...
Z popiełu minuŭšych dzion ślapych, kryvavych
Viesieła uzojdzie ruń śviatlanaj słavy,
 
I radzimym słovam rukoj mazałistaj
Biełarus upiša na staroncy čystaj
Knihi ŭsich narodaŭ važna, ŭ nieprymusie
Sumnuju apovieść rodnaj Biełarusi.
 
1910
 
 
 
 
Padabajecca     Nie padabajecca
2009–2020. Biełaruś, Miensk.