toje, što skažu jamu toje, što skažu Tabie ŭsio – trahedyja Mumu miž Taboj dy im prabieł bo jaki ž u vieršaŭ smak, hatavanych na kryvi? štości ź ich ja źjem sama reštu vypje krasavik Tvoj ad ščaścia śvietły tvar naradžajecca trava słaviš Viečnaść i Krasu Tvoj sa mnoju Strašny Sum Ja – praciataja naskroź I napraŭdu, Ty ŭvaskros
|
|