Ja skłała zbroju. Staptała boty. Złamała kipci. Pajšła dadomu. Bo chto ščaśłivy, bo chto žurbotny Adčynić dźviery majmu małomu? Działiŭšy, rezaŭ mianie na vieršy, Nia znaŭšy, škodziŭ sabie samomu. Praz kolki dzion biezhałovy vieršnik U dom, by kotku, zapuścić stomu. Lazo dałoniaŭ Vastryła siońnia Pasłała son na Pasłała ŭsio
|
|