Zrešty, žyćcio jak žyćcio. Varta było naradzicca. Padaje śvietła łiścio. Cicha krynica bruicca. Sinija hradziny śłiŭ, Vietraź na čoŭnie rybačym, - Chto nie narodžany byŭ, Toj anikołi nie ŭbačyć. Radujsia! Zornyja dźviercy Naściež - tabie adnamu. Zrešty, nie strašna pamierci. Niezrazumieła, čamu.
|
|