RODNYJA VOBRAZY Vobrazy miłyja rodnaha kraju,               
Smutak i radaść maja!..
      
 
Jakub Kołas
    Hałoŭnaja      Słoŭniki           Spasyłki      Ab sajcie       Кірыліца      Łacinka    
Natalla Arsieńnieva
Vieršy
Kantekstny tłumačalny słoŭnik
Biaź pieśni žuraŭłinaj
Skazałi ŭsio, što miełi, adšaściełi
ab załatoj viaśnie asiny dy klany
i skinułi łiścio...
Kaniec navele...
Pačatak novaje, tak inšaj ad viasny.
Ci škadavać staroj,
ci zachaplacca novaj,
jakuju nam užo tče vosieńskaja noč?
Nia znaju...
Dy dryžać uznoŭ na vusnach słovy,
i serca ŭznoŭ snuje ŭ hrudzioch, maŭlaŭ, čaŭnok.
Huduć hudki, hrymiać pa brukach koły...
U dumkach – śmierć... žyćcio...
žyćcio i śmierć.
Kaho chvaluje tut, što vosień połić
łiścio prysad,
kamu
pa ich tuhu zajmieć?
U mieście, miž ruin, pad hud mašynaŭ
niačutna ž, jak źviniać u niebie žuravy,
u vyraj letučy...
Tut, na čužynie,
jak ni hladzi, ich vokam nie złavić.
A što ž za vosień
biez žurboty žuraŭłinaj,
biez pavučyńnia i biaź sinich tumanoŭ?
Tamu –
choć nie ćviłi,
na vusnach vianuć słovy,
i serca –
nie snuje, ledź-ledź trymcić –
čaŭnok.
 
1944, Berłin.
 
 
 
 
Padabajecca     Nie padabajecca
2009–2020. Biełaruś, Miensk.