RODNYJA VOBRAZY Vobrazy miłyja rodnaha kraju,               
Smutak i radaść maja!..
      
 
Jakub Kołas
    Hałoŭnaja      Słoŭniki           Spasyłki      Ab sajcie       Кірыліца      Łacinka    
Janka Kupała
Vieršy
Kantekstny tłumačalny słoŭnik
U biassonnuju noč
Ach, jak strašna mnie heta biassonnaja noč!
Kolki muki, ciarpieńnia prynosić z saboj!
Ja zmahajusia ź joj, ad siabie haniu proč,
Dyj samleła ŭpadaju z svajoj baraćboj.
 
Razarvaŭ by, zdajecca, ja hrudzi svaje,
Serca b vyrvaŭ i kinuŭ na ŭciechu ŭrahom...
Dajcie śmierć, chaj nia čuju, što noč mnie piaje!
Dajcie siły!.. O Boža! Nikoha kruhom!
 
Ach! što heta? – Raskryłasia nieba j ziamla,
Raj i piekła źmiašałisia ŭ proćmu ŭ adnu,
Zdań za zdańniu paŭzie, kožna zdań – jak źmiaja,
Taja precca uvierch, taja ciśniecca k dnu.
 
Abniałisia z saboj u šalonu hulniu,
Vočy pryskam zijajuć, z hub kocicca dym...
Hej, družki, što śpicio? Dajcie žyva ahniu!
Skul ich stolki ŭziało, što im treba usim?
 
Puty zvonka brazdžać i ŭhary, i ŭnizu,
Žudka visielni hrajuć, śłizhoča piatla;
Toj abłiŭsia kryvioj, toj ściraje ślazu...
Što za ludzi – źviarjo?! Ach, jakaja siamja!
 
Miły bratka ty moj, ci ty žyŭ, ci pamior?
Što tak plečy sahnuŭ, jak niavolnik dryžyš?
Hrudzi ŭpałi tvaje, ruki ciahnieš da zor,
Nad taboj, prad taboj, ach, jaki čorny kryž!
 
Słužka polskaha pana, tvoj brat i moj brat,
Ź bizunom nad taboju, jak kat toj staić...
Boža praviedny, Boža! nad bratam, brat – kat!..
I za što ž katam toj, a toj hetak ciarpić?
 
A što tut? Razam tut i dziaŭčynka-krasa...
Ja hałubiŭ kałiś... Tvar čamu tvoj blady?
Pakryvaŭleny hrudzi, zbłytana kasa...
I čaho ž i zašto ty papała siudy?
 
Brat, paet! I ty tut – jak bydlo, ŭ łancuhach...
Dzie svabodny tvoj duch, što nia rvieš ty kajdan?
Boža! Zołata jskrycca ŭ kastlavych rukach...
Pieśniaj rodnaj tarhuje, jak końmi cyhan.
 
Adbivajučy tut ža pakłony płašmia,
Niejki niechryść krapidłam machaje, piaje
Dy šypić, jak hadziuka, Chrystova imia,
I za zołata heta imia pradaje...
 
I tam zdań i tut zdań, zakružyłisia ŭkrut,
Kruham trucień u blaškach błiskučych spaviŭ,
Usich ich u žalezny ržavieły łancuh,
Sercy rvie i hryzie, šnuram šyi zdaviŭ.
 
Cień pry cieni, nad cieńmi ton kryž u kryvi,
Čorny kryž, jak by zmora łunaje ŭ vysi,
Jak by zmora visić... Stohn adno: nie davi!
Nie hubi, da Chrysta ściežku daj, daniasi!..
 
Razyhrałisia hurmaj za zdaniaju zdań,
Jak vužaki ŭ haršku, mitusiacca jany,
Pieśniu vyjuć chaŭturna: ty laž, a ty ŭstań!..
Zdałi čutna, pa-voŭčamu vyjuć zvany.
 
I pačatku niama i kanca im niama!..
Ci tut java, ci son?.. Proč, vy zdradniki, proč!
Ach, skarej by dzień viečny, ci viečnaja ćma!
Jana zhubić mianie, biessanłivaja noč!
 
1913
 
 
 
 
Padabajecca     Nie padabajecca
2009–2020. Biełaruś, Miensk.