RODNYJA VOBRAZY Vobrazy miłyja rodnaha kraju,               
Smutak i radaść maja!..
      
 
Jakub Kołas
    Hałoŭnaja      Słoŭniki           Spasyłki      Ab sajcie       Кірыліца      Łacinka    
Janka Kupała
Vieršy
Kantekstny tłumačalny słoŭnik
Vałačobniki
Štohod, viasnoj, u dzień, viałikim zvany,
Źbirajucca jany, jak busły ŭ vyraj,
I jduć pad vokny hurmaj abarvanaj
Nabožnuju žalbu zavodzić ščyra.
Pany atłasnyja i zrebnyja sialany
Vitajuć ich, jak posłaŭ z toha miru:
Toj kinie śvienčana jajco, a toj – miadziak:
Jak žabrakoŭ ich daryć svoj brat i čužak.
 
Žurboj noč ichni błasłavić napievy,
Bo chodziać vałačobniki pa nočy,
Šypiać nad imi hałinami drevy,
Hladziać na ich načnic ślapyja vočy,
A ŭsio, jak byccam sivieru pavievy,
Jak vałačobniki, ciamrycu słavić choča.
O noč! o bieskaniečny tvoj nad nami chod!
Kałi ž pakinieš ty tumanić naš narod!
 
Ni tam, dzie dzikija zimujuć husi,
Ni tam, dzie dremle poŭnačy kraina,
Ni z dobraj svajoj vołi, ni ŭ prymusie,
Nichto, nidzie nia čez takoj žyvinaj,
Jak čeźnieš ty, niaščasny biełarusie,
U vałačobniki zapisany sudźbinaj...
Štohod ty chodziš dabravolnym žabrakom
I rabstva viečnaje ŭschvalaješ pad aknom.
 
Ci ž nas takoje zrodu ŭžo praklaćcie
Začaravała čarami svaimi,
Što musim my pad voknami stahnaci,
Hublaci pad kryžami svajo imia,
J nia znajučy viek Baćkaŭščyny-maci,
U jormach vałačycca miž čužymi?..
Ci ž nam nikołi ŭžo praśvietłaści nia znać -
Hibieć, hniści j, nia žyvučy, kanać?
 
Viałiki dzień ź viałikaju nadziejaj
Let tysiačy sa dźvie tamu ŭžo budzie,
Jak miž ludźmi to haśnie, to jaśnieje,
I tolki ž torh viaduć, bjučysia ŭ hrudzi,
Pradažny knižniki i farysiei
Śviaščennym imieniem Jaho... A ludzi?..
Hudziać zvany, huł miedny precca da niabios,
Dy vałačobnikaŭ prypieŭ: «Chrystos vaskros!»
 
1914
 
 
 
 
Padabajecca     Nie padabajecca
2009–2020. Biełaruś, Miensk.