Na uschodzie krasna nieba. Nas nia dzivić – tak i treba! Kroŭ rakami ljecca ŭ mora, Sałdat hinie tam ad hora Biez kašułi i biaz chleba. Nas nia dzivić – tak i treba! Honiać syna, honiać muža, My słuchajem cara duža. Z dušy bjecca skarha ŭ nieba, A my maŭčym – tak i treba! Žandar strele, kazak bjecca, U naroda spina hniecca Ad nałohaŭ z sołi, chleba, A my płacim – tak i treba! Ŭ Pieciarburzie źmierłi ludzi: Im prašyłi kulaj hrudzi, Bo to ź pieśniaj i z ałtaram Pajšłi z papom pierad caram. A car sypnuŭ, jak by ź nieba, Tysiač kulaŭ – tak i treba. Durniaŭ chryścić na svabodu. Car navuku daŭ narodu, Pakazaŭ im, jak by ź nieba, Što bolš cara nie patreba! Tahdy Hapon u hramadu Biažyć, kryčyć: «Treba ładu, Treba šrotu, bombaŭ, strelbaŭ, Treba bić nam hetych šelmaŭ. Tre złizać usich ministraŭ, Biurakrataŭ, antychrystaŭ». Čuju jašče hołas z nieba, Što cara paviesić treba! 3 toj pary Maskva, Varšava, Ryha, Vilnia, Bak, Łibava, Biełaruś, Łitva, Rasieja Honiać von cara-zładzieja! Narod čuje hołas ź nieba, Što bolš cara nie patreba! Bomba – trach. Siarhiej u šmaty, Mirski biažyć až dachaty, Car u strachu, sienat mleje, Biedanoscaŭ až chvareje... Kładuć sietki, kaski, blachi. Najbolš strašać – heta lachi: Cicha koluć, celnie strelać, Tak, jak žyta, čarciej mieluć. Narod čuje hołas ź nieba, Što bolš cara nie patreba.
Luty, 1905.
|
|