Adlatajuć hady žuravami, By ŭ śnie. Zaviaršać svaje spravy Para ŭžo i mnie, Jašče raz pabyvać Na pryvałach byłych, Piłihrymam prajści Pa miaścinach śviatych. U Michajłaŭskim I na Čarniečaj hary, U kupałaŭskaj Viazyncy I ŭ tym bary, Dzie staić kurhanoŭ Lehendarnaja rać, A nad joj – Saśniaki maładyja šumiać. Adlatajuć hady... I choć znaju, što znoŭ Im nia sudžana Novaj viarnucca viasnoj, Usio ž ja nie mahu Ščyrym słovam svaim Na rasstajnych šla\chach Nie padziakavać im. Što tak ščodry byłi I na radasć, i bol, Na siabroŭ bajavych, Na luboŭ i chleb-sol.
1984
|
|