Možna chatku ubrać tynkavańniami z pleśni, Moža vichar niadolaj zajenčyć nad jej; Možna pieć sałaŭinyja šumnyja pieśni, Što ščaśłivy ŭvieś śviet, niama hora ŭ ludziej. Možna śviet upryhožyć u kroŭ i pažary, Moža hrom zahrymieć i pasłać pieruny, Mohuć hinuć niavinnyja ŭ bitvach achviary, Možna słabym, niazbrojnym nadzieć kajdany. Ale jość ža viałikaja praŭda na śviecie, – Praŭda, siłaju roŭnaja sonca ahniam, – Ciapier śpić, ale ŭstanie i blask svoj raskviecić, Za svajo panižeńnie adpłacić ludziam.
[1905–1907]
|
|