RODNYJA VOBRAZY Vobrazy miłyja rodnaha kraju,               
Smutak i radaść maja!..
      
 
Jakub Kołas
    Hałoŭnaja      Słoŭniki           Spasyłki      Ab sajcie       Кірыліца      Łacinka    
Janka Kupała
Vieršy
Kantekstny tłumačalny słoŭnik
Syn i maci
S y n

– Mamka, mamka, nam siahońnia
      Hamaniłi ŭ škole
Ab jakojści Biełarusi,
      Što žyvie na vołi.
 
Choć ja słuchaŭ vielmi ščyra
        (Nie lublu inačaj),
Dy nijak nie moh uciamić,
      Što ŭsio heta znača.
 
M a c i

– A voś toje, maje dzietki,
      Hlań-zirni naŭkoła:
Bačyš hetyja siałiby,
      Chatki našych siołaŭ;
 
Heta pole – šnur la šnura –
      Ŭzhorki i łahčynki,
Na uźmiežku hrušu-dzičku,
      Kryž kala pucinki?
 
Bačyš łohi, sienažaci,
      A na ich – krynicy,
Dalej – bor zialony, honki,
      Što uvyś hladzicca?
 
A tam dalej, dzie ŭžo voka
      Dasiahnuć nia moža,
Toje samaje pabačyš, –
      A ŭsio tak pryhoža!
 
Sotni viosak i miastečak,
      Haradoŭ niamała,
Rek burłivych, pušč hamonkich
      Ź nieapietaj chvałaj.
 
Tam płyvuć Dniapro i Soža
      Dy Dźvina i Nioman,
Biełaviežy, Nałibokaŭ
      Tam čuvaci homan.
 
Harady – Miensk, Viciebsk, Vilnia,
      Mahiloŭ, Harodnia
I Smalensk ź ścianoj cahlanaj
      Raźlahłi vyhodnie.
 
Ab viałikaj našaj słavie
      Śviedčać na śviet ceły, –
Jak žyłi my, panavałi
      Ŭ rodnym krai śmieła.
 
Vo ŭsio heta, maje dzietki,
      Ad miežaŭ da miežaŭ
Biełarusiaju zaviecca
      J da ciabie naleža.
 
S y n

– A! Ŭžo ściamiŭ! Dyk bahat ja,
      Mieŭšy stolki cudaŭ:
Hetkim čynam ja nikołi
      Słužkaju nia budu.
 
Nu, a jšče skažy mnie, mamka,
      Bo ja nie razvažyŭ:
Što takoje biełarusy,
      Jak nastaŭnik kaža?
 
M a c i

– Ach, jaki ty jšče durnieńki,
      Kab nia skiemić heta!
Nu, pasłuchaj: usie ludzi,
      Što ad leta ŭ leta,
 
Ad pakon viakoŭ žyłi tut
      I žyvuć siahońnia,
Nosiać śvitki, nosiać łapci
      Dy byłi ŭ pryhonie,
 
Ŭsie – i ty, i ja, susiedzi,
      Chto, pa-tvojmu, prusy?
Dyk ža ŭciam: na Biełarusi
      Žyvuć biełarusy!
 
Dy jašče, kab lepiej viedaŭ,
      Mušu tabie ŭspomnić:
Biełarusy biełaruskaj
      Hutarkaj hamoniać.
 
S y n

– Voś jano što. Praŭda, mamka,
      Ŭžo sabie ŭtłumačyŭ:
Biełarus ja! Och, dam pytlu,
      Chto skaža inačaj.
 
Nu, ale jašče nia ŭsio tut
      Jasnym mnie zdajecca:
Što takoje biełaruskaj
      Hutarkaj zaviecca?
 
M a c i

– Oj, durnieńkaja varona,
      Što z taboj čynici!
Jak ža jnačaj biełarusy
      Mohuć hamanici?
 
Jak ža my z taboj hutorym
      Voś u hetu chvilu?
Jak ža ja piaju nad zybkaj
      Dla małoj Maryłi?
 
Dy pasłuchaj, jak na vioscy
      Kaža dziadźka, ciotka;
Jak piajuć uletku žniei
      Za svajoj rabotkaj;
 
Jak babula baić kazki
      Ab niadołi-dołi;
Jak načležniki śpiavajuć
      Na načlezie ŭ połi?!
 
S y n

– Nu, ŭžo znaju, znaju, mamka!
      Jak u lustry baču,
Pakažu ja ŭsiamu śvietu,
      Chto ja dyj što značu!
 
1921
 
 
 
 
Padabajecca     Nie padabajecca
2009–2020. Biełaruś, Miensk.