RODNYJA VOBRAZY Vobrazy miłyja rodnaha kraju,               
Smutak i radaść maja!..
      
 
Jakub Kołas
    Hałoŭnaja      Słoŭniki           Spasyłki      Ab sajcie       Кірыліца      Łacinka    
Etnahrafija
Kantekstny tłumačalny słoŭnik
Hančarnyja pryłady pracy
Prystasavanni i instrumienty, jakimi karystajucca ŭ pracesie vytvorčasci hančarnych vyrabaŭ. Niekatoryja z ich dajšłi z hłybokaj staražytnasci i amal biez zmien zachavałisia ŭ viaskovych hančarnych centrach na PnZ Biełarusi. Najb. Daskanałymi i rnaznastajnymi byłi pryłady ŭ haradskich i miestačkovych ramiesnikaŭ, u sielskich majstroŭ na Padniaproŭi i Palessi. U łiku asnoŭnych prystasavanniaŭ byłi hančarny kruh i hančarny horan. Dla narychtoŭki i apracoŭki syraviny i padrychtoŭki farmovačnaj masy vykarystoŭvałi rydloŭki, kapanicy, doŭbni, struhi, kosy. Žarstvu razdrabniałi ŭ stupach, pierapaleny sviniec, vołava, miedź, kavalskuju dzyndru, vokis marhancu i hleju, z jakich rabiłi prazrystuju i kalarovuju pałivu, rascirałi ŭ žornach. U čyhunie, katle ci ŭ inš. mietałičnaj pasudzinie pierapalvałi sviniec, vołava, miedź; praz mietałičnaje sita prasiavałi vokisy mietałaŭ, žarstvu, žvir. Pry apracoŭcy syraviny vykarystoŭvałi spiecyjalnyja prystasavanni: karyty z toŭstych dubovych došak abo z asinavaha ci łipavaha bierviana ŭ vyhladzie žołaba dla zachavannia i padrychtoŭki farmovačnaj masy; draŭlanyja zedłi z nachilenaj da padłohi płoskasciu dla apracoŭki viałikich kavałkaŭ hłiny; mietałičnyja tarki; mietałičnyja łapatački roznaj formy z dzirkami dla pieramiešvannia raspłaŭlenaha svincu (miašałki); troch – i čatyrochvuholnyja draŭlanyja nažy (šynal, šnara) dla abtočki i azdablennia pavierchni posudu; dracianyja zrezki (padrazanki) dla addzialennia dna sfarmavanaha posudu ad hančarnaha kruha. U Paŭn. I Centralnaj Biełarusi zrezkaj struhałi kavałki hłiny dla ačyščennia ad mierhielu i inš. damieškaŭ. U zascierahalna – dekaratyŭnaj apracoŭcy (pieravažna na Padniaproŭi) užyvałi pytłik – spiecyjalnaje sitca z hustoj vałasianoj abo šaŭkovaj sietačkaj, praz jakuju absypałi kieramičnyja vyraby paraškom pałivy. Razmaloŭvałi vyraby pendzłikam abo ražkom (prystasavannie z karovinaha roha z maleńkaj adtułinaj na vostrym kancy, u jakuju ŭstaŭlałi pisčyk z husinaha piarv). Prymianiałi i inšyja nie vielmi pašyranyja pryłady, što miełi druharadnaje značennie.
Ганчарныя прылады працы. 1 - пытлік, 2 - шыналі, 3 - зрэзка, 4 - ражок, 5 - мяшалка, 6 - ляшчоткі.
Krynica: Этнаграфія Беларусі. Мінск. 1989. Рэдактар: Шамякін I. П. Выдавецтва: БелСЭ. 575 с.: іл.
2009–2020. Biełaruś, Miensk.