|
RODNYJA VOBRAZY
|
|
Vobrazy miłyja rodnaha kraju,
Smutak i radaść maja!..
Jakub Kołas
|
|
|
|
|
|
|
Hebłi
|
Struhalnyja instrumienty, što vykarystoŭvajuć u stalarnym, ciaslarskim, bandarnym ramiostvach (hł. Drevaapracoŭčyja ramiostvy). Składajucca z draŭlanaha bruska i zamacavanaha ŭ im zavostranaha žaleznaha laza. U zaležnasci ad kanstrukcyi (pamieraŭ i formy bruska, profilu laza) i spiecyjałizacyi prymianiennia dzielacca na niekalki vidaŭ: hebłik zvyčajny (rubanak), hebiel (fuhanak, spusk ci spust), baran (miadzviedka), šarchiebiel (šaršebka), kaloŭka (adbornik, adkosnik). Kožny z ich vykarystoŭvajuć dla peŭnych struhalnych rabot: hebłik – dla roŭnaha zahładžvannia pavierchni draŭlanych vyrabaŭ adnosna nieviałikich pamieraŭ (šyroka ŭžyvajecca ŭ stalarstvie); hebiel (spusk) – dla bolš dakładnaj i tonkaj apracoŭki draŭniny (bandarnych klopak, akonnych ram, mebłi); baran – dla apracoŭki viałikich brusoŭ, došak (mieŭ dzvie ručki, z im pracavałi adnačasova 2 čałavieki); šarchiebiel – dla piarvičnaj apracoŭki draŭniny da nieabchodnaj taŭščyni i dla nadannia pavierchni ŭvohnutaha profilu (mieŭ avalnuju formu vastryja laza i nižniaha boku bruska); kałajoŭka – dla fihurnaj apracoŭki došak (z metaj ich uzajemnaha dapasavannia), nałičnikaŭ akon, akonnych ram, płintusaŭ i inš. U nar. praktycy zjaviłisia pazniej struhaŭ i raspaŭsiudziłisia praz cechavaje ramiastvo.
|
Гэблі: калёўкі, гэблік і баран.
|
|
|
|
|
Krynica:
Этнаграфія Беларусі. Мінск. 1989. Рэдактар: Шамякін I. П. Выдавецтва: БелСЭ. 575
с.: іл.
|
|
2009–2020. Biełaruś, Miensk.
|
|
|