Z zorak uschodnich, zachodnich, z błiskučaj małanki vytkaŭ by šaty, Z sonca i kvietak-pralesak karonu- vianočak źviŭ by tabie ja. Z palmaŭ, z cyprysaŭ śviatłicu ŭ ćvitučaj, cianistaj stroiŭ by kniei; Vobłačak źniaŭ by na tron ź niebaskłonu, z-pad sonca pyšny, bahaty. Šoŭ by ŭ pałac panavać z karaleŭnaj, careŭnaj jasnaj tady ja, – Słavić, ščaśłivić svaju maładuju, śviatuju pieśniaj niapietaj. Sercavy struny źviniełi b niaźvieŭna, pavieŭna himny žyvyja; Kazku tvaryŭ by z taboj załatuju – takuju, jak dumka heta.
[1906–1912]
|
|