RODNYJA VOBRAZY Vobrazy miłyja rodnaha kraju,               
Smutak i radaść maja!..
      
 
Jakub Kołas
    Hałoŭnaja      Słoŭniki           Spasyłki      Ab sajcie       Кірыліца      Łacinka    
Uładzimier Niaklajeŭ
Vieršy
Kantekstny tłumačalny słoŭnik
Daviedka ab naradžeńni
Sudovaja sprava
1

 
Hod paślavajenny. Hod rabotny.
Šče z ruin nia vyvietryŭsia dym,
A na tancach, zvykłyja da potu,
Kirzačy i chromavyja boty
Režuć polki
                                krokam strajavym.
Hod nadziejny. Hod paślavajenny.
Šče padłiki strat nie paimiennyja –
I maŭčać chatynskija zvany,
I da miortvych –
                                  łitara za łitaraj
Z płačam, hałašeńniami, małitvami –
Piśmy jduć
Na toj kaniec
Vajny.
 
Hod paślavajenny. Hod harotny.
Šče žyćcio paŭzvodnaje, parotnaje,
Chleb pa kartkach i pa kartkach sol,
I ludziej – choć jość tavaryš Stałin,
Choć pieramahłi i adstajałi –
Anijak nie adpuskaje bol.
 
Jon – niby pad rejkami ŭzryŭčatka.
 

2

 
Kasavica.
Łipień napačatku.
Nie da śviataŭ. Chutka čas žnivu.
Staršynia pachukaŭ na piačatku,
Plasnuŭ pa daviedcy –
I žyvu.
Pieršy sort. Paślavajenny vyrab.
Čym pryroda apraŭdała vybar:
Być
    albo nia być mnie
                    na ziamłi?
Jak nievierahodny vyjhryš vypaŭ?
Baćku
Snajpier vybivaŭ – nia vybiŭ,
Maci ŭ roŭ viałi – nie daviałi.
 
Voś z vajnoj
            maja pramaja suviaź,
Losaŭ i kryvi hustaja sumieś,
Što praz marlu hod
                  nie pracadzić.
Pamiaćciu svajoj
Ja nie svabodny:
Sutyknieńnie nacyj i narodaŭ
Vyrašała –
          być mnie ci nia być.
 
A duša maja
Šukała cieła.
 

3

 
Być chacieła! Dychać uva mnie!
La tranšej ćviła ramonkam kvoleńkim,
Kałj dotaŭ strakatała konikam... –
Nie! –
 
Novieńki,
Błiskučy,
Ź mietkaj «supier»,
Nie źjaviŭsia – vyžyŭ ja nasupierak
Vajnie.
 
Na pramiežžy
Azii z Eŭropaj
Jak chaču
                śviaču ružovaj popaj,
Znać nia znaju pra svajo žyćcio,
Kreŭny syn
Niaklajeva Prakopa,
Stasi Mahier
Rodnaje dzicio.
 

4

 
Troje nas.
Nivodny nie zabity.
 

5

 
Sorak šosty.
Daśpiavaje žyta.
Čas viałikich spraŭ –
                  nie da małych!..
 
Navat čarku kinuŭ niedapitaj
Scharšynia na chreśbinach maich.
 
Staršynia – načalnik admysłovy.
Frantavik.
Hieroj.
Hvardziejec.
Frant.
Kazyraŭ jon nietutejšym słovam
«Fakt» –
I parypvaŭ kaburoju novaj,
Medalami, ślepiačy, źvinieŭ...
 
Jon skazaŭ na chreśbinach pramovu.
Voś što ja z pramovy zrazumieŭ:
 
Fakt,
Što nabiraje moc Radzima.
Fakt,
Što ŭ našych vorahaŭ infarkt.
Fakt,
Što žyta sioleta ŭradziła.
Naradziŭsia ja – taksama
Fakt.
 
Fakt jašče, što banda pałicajaŭ
Nie dabita ŭ Sućkaŭskim bary...
 
«Dy pra pałicajaŭ – abiacaju», –
Ščoŭknuŭ staršynia pa kabury.
Toj paroju
Ščoŭkałi zaŭziata...
 

6

 
Nočču brałi Kabianka Ihnata,
Pieršaha bandyta na rajon.
Uziałi. Viaskoŭcam pakazałi.
– Jon? – spytałi.
– Hety, – adkazałi.
A sivy Stapul skazaŭ:
– Nia jon.
 

7

 
Troch krasuń-niaviestak Stapulovych
Na sukach tapolevych, viasnovych
Viesieła
Ihnat paviesiŭ byŭ:
Pieršuju – bo mieła kroŭ čužuju,
Bo chavała pieršuju –
                  druhuju,
Trejciuju... –
Bo troicu lubiŭ.
 
Ź imi pobač, na sukach klanovych
Troch synoŭ-asiłkaŭ Stapulovych
Kabiankova banda padniała:
Pieršaha – bo vykraŭ vartavoha,
Bo nia vydaŭ pieršaha –
                    druhoha,
Trejciaha... –
Kab troica była.
 
Try načy i dni hajdaŭ ich viecier...
 

8

 
Ci na viećci ružavieje kviecień,
Ci łisty asieńnija laciać, –
Hetyja try klony,
Try tapołi
Dzień i noč na Stapulovym połi
Šepčucca,
Kałyšucca,
Šumiać.
 

9

 
A Stapul svajo:
– Nia jon. Nia hety.
 

10

 
Sorak šosty.
Na zychodzie leta.
Sad. Kałyska. Viečar.
La vulla
Padajuć samlełyja raniety.
 
Roicca natoŭp la sielsavieta.
Sud siahońnia.
Sudziać Stapula.
 
Sud u frenčach.
Chrosny moj za śviedku.
Jon sudu pakazvaje daviedku
Ź dziračkaj ad kułi na ražku.
Choładna ŭ praściah hladzić achova.
Kožnaje tut skazanaje słova
Z chaty ŭ chatu jdzie pa łancužku.
 

11

SUD

Pratakolny zapis

 
Chrosny (to zapniecca, to sabjecca):
– Pa zakonach novych, pa savieckich
Ja panios małoha ŭ sielsaviet.
 
H o ł a s

 
Moh i biez małoha.
 
X r o s n y

 
                Dyk nia viedaŭ.
Dumaŭ, jak chryścić...
 
S u d

 
Adzin?
 
X r o s n y

 
Z susiedam.
 
S u d

 
Staś Stapul svajak vam?
 
X r o s n y

 
                        Tak, susied.
 
S u d

 
Dyk susied abo svajak?
 
H o ł a s

 
                    Susiedzi.
 
Ch r o s n y

 
Staršyni niama.
«Čakajcie, jedzie...»
A ŭ mianie i čas byŭ, jak znarok.
Nu, siadzim.
Čakajem. Słovy doim...
 
S u d

 
Što?
 
X r o s n y

 
    Hamonim. Uvachodziać dvoje:
Staršynia i heny...
Kabianok.
 
S u d

 
Biez kanvoju?
 
X r o s n y

 
          Toj paśla zaskočyŭ.
Staršynia sčarnieły –
                  navat vočy
Byccam z hałavieškami na dnie.
Kaža: «Fakt. Paznałi hada doma».
Ja kažu: «Dyk čałaviek viadomy».
A Stapul jak jość upiorsia:
«Nie».
Staršynia ŭdybki – i na staroha:
«Pakažy mnie Kabianka druhoha!
Voraha škaduješ, mać tvaju!..»
 
S u d

 
Dałikatniej...
Tut žančyny, dzieci.
 
S t a p u ł

 
Pryznaju ŭsio isnaje na śviecie.
U źviarach ludziej nie pryznaju.
 
X r o s n y

 
Ot, skazaŭ jon tak – i ja pavieryŭ.
 
S u d

 
Dzie Stapul siakieru ŭziaŭ?
 
X r o s n y

 
                        Siakieru?..
Kala piečy, musić... Kala droŭ.
 
H o ł a s

 
Sam prynios!
Jakija letam drovy!
 
X r o s n y

 
Kabianok ža heny – źvier zdarovy.
 
S t a p u ł

 
Bieź siakiery nielha la zviaroŭ.
 
S u d

 
Tak. Dalej?
 
X r o s n y

 
          Jon kinuŭsia na Hnata.
 
S u d

 
Chto?
 
X r o s n y

 
    Stapul.
 
S u d

 
            A vy?
 
X r o s n y

 
                Ja vinavaty.
Za ruku schapiŭ:
«Čakaj, susied!»
Staršynia adrazu ź pistaletam;
Kabianok – ubok,
              i skok... i heta:
Vybiŭ staršyniovy pistalet.
 
Z kryku i dzicia zahałasiła.
Kabianok, niačystaja jon siła,
Cełicca ŭ jaho:
«Chto zrobić krok...»
Ja jamu: «Ihnat, pabojsia Boha...»
Staršynia zaharadziŭ małoha.
Kabianok nacisnuŭ na kurok.
 
I tady Stapul jaho
                  siakieraj...
 
Tut užo nabiehłi...
Naściež dźviery...
Vyskačyŭ z małym ja –
                    ledź staju...
 
S t a p u ł

 
Vinavaty ŭ staršyniovaj śmierci...
Pryznaju ŭsio isnaje na śviecie.
U źviarach ludziej
Nie pryznaju.
 
H o ł a s

 
A daviedka?
 
X r o s n y

 
          Dy była hatova:
Voś, znajšłi ŭ kišeni staršyniovaj..
Ničyjoj papierka stała b, kab...
 

12

 
Mnie daviedku tuju nie viarnułi;
Padšyvałi –
Šče adnu pratknułi
Dziračku,
        takuju ž, jak ad kułi,
Tam jakraz, dzie prynazoŭnik «ab».
 

13

 
Znoŭ šumiać
Try klony,
Try tapołi.
Znoŭ biada na Stapulovym połi.
Chata śsiraciełaja haryć.
Hod paślavajenny. Hod surovy.
Šepča vioska Stapulovy słovy.
Ja jašče vučusia havaryć.
 
Ja pakul nia viedaju, što losam
Źviazany z suśvietam,
Što za lesam
Stolki vyšyni i šyryni,
I što ŭsim
          žyćciu ja abaviazany,
A jano, jak snop toj, pieraviazana
Pieraviasłam losu staršyni.
 

14

 
...Ja adnojčy ŭstanu siarod nočy
I zusim spakojna hlanu ŭ vočy
Horkaj,
            pierakručanaj,
                                    siročaj
Stapulovaj praŭdzie. I manie.
A pakul žyvu, niby ŭ raźviedcy:
Kabianok skroź dziračku ŭ daviedcy
Ź pistaleta cełicca ŭ mianie.
 
 
 
 
Padabajecca     Nie padabajecca
2009–2020. Biełaruś, Miensk.