Tam kroŭ łijecca, tam za volu Barcy na visielni iduć, A vy, vy mučany najbolej, Śpicio, choć vas daŭno tam žduć. Skažycie mnie, a za kaho jny Pajšłi na śmierć, pajšłi vajnoj? Chto jość na śviecie tak dastojny, Što tre achviary až takoj? Ha, z vas nichto taho j nia znaje, Što jduć za tych na bitvaŭ žar, Chto trud svoj potam abłivaje, Nad kim staić z nahajkaj car. Što jduć za tych na katni ździek, Chto svajoj pracaj horkaj, ciažkaj Śviet kormić, – sam hałodny viek, Adziety łapciami, siarmiažkaj. Što jduć, kab biednym i hałodnym Dziańki syciejšy zaćviłi, Zrabić niavolnika svabodnym, Dać bieźziamielnamu ziamłi. Dyk voś, na śmierć iści ich zmusiŭ Najnieščaśłiŭšy čałaviek. A vy, adrodki Biełaj Rusi, Śpicio, jak byccam kat zasiek! Do spać! Paŭstańcie hramadoju I jdzicie im tam pamahać, Paŭstańcie krepaściu takoju, Kab vorah vas nia moh złamać. Paŭstańcie, pokul car zvyrodny Kryvi ŭsiajoj nia vyssaŭ z vas! Paŭstańcie! Kraj vaš stohnie rodny, Zavie zbaŭlać, jak zvaŭ nia raz. Paŭstańcie, hlańcie, Boža miły, Svaboda, sonca vas zavie! Krychu advahi j družnaj siły, A ščaście viečna zaćvicie. Zhanicie son, aślepny son, Zbudzicie duch prybity svoj, I ŭdarcie ŭ zhody hučny zvon, I sabiarycieś hramadoj! I jdzicie, jdzicie vy tudy, Dzie ŭžo daŭno kroŭ ljuć za vas, Niasicie viełič śloz, biady, Niasicie kryŭdy napakaz! Chaj kroŭ paljecca dzień, druhi Varožym trupam na padścił, Chaj u niavołi łancuhi Spaduć ad hromu vašych sił!
1906
|
|