RODNYJA VOBRAZY Vobrazy miłyja rodnaha kraju,               
Smutak i radaść maja!..
      
 
Jakub Kołas
    Hałoŭnaja      Słoŭniki           Spasyłki      Ab sajcie       Кірыліца      Łacinka    
P. Rahač
Daviedka
Kantekstny tłumačalny słoŭnik
Karotki ahlad historyi Biełarusi
 
1. Prarodzičy biełarusaŭ
2. Viera našych pradziedaŭ
3. Kurhany, handal i vodnyja šlachi
4. Biełaruskija plamiony
3
KURHANY, HANDAL I VODNYJA ŠLACHI
        Ab tym, jak žyłi našyja prodki, možna šmat daviedacca z kurhanoŭ. Jany ŭ viałikim łiku rassypanyja pa ŭsioj
        
        Biełarusi.
        Kurhany nasypałisia na mahiłkach bahatych ci viedamych ludziej.
        Ciapier užo šmat kurhanoŭ raskapałi j znajšłi ŭ ich roznyja
        rečy, pałožanyja staradaŭnym zvyčajem u mahiłku, razam ź
        niabožčykam. Raniej uvažałi, što j na tym śviecie niabožčyk i
        jeść i pje i zajmajecca tymi-ž spravami, što j pry žyćci.
        Siarod rečaŭ, znojdzienych u kurhanoch, jość i harški, i miski, i
        roznaja zbroja; tut jość i kości žyviołaŭ abo rybaŭ, tkaniny,
        srebnyja j załatyja piarścionki dy inšyja vielmi pryhožyja
        rečy. Častka hetych rečaŭ pryvoziłasia, a častka vyrablałasia na
        miescy našymi pradziedami, jakija, vidać, šmat što ŭmiełi j rabiłi
        dobra.
        U kurhanoch znajšłi taksama šmat čužaziemnych hrošaŭ –
        hreckich, arabskich, induskich, baŭharskich, skandynaŭskich, niamieckich,
        rymskich i naviet kitajskich.
        Jakim sposabam trapiłi da nas hetyja hrošy? Adkaz na heta
        vielmi prosty. Pašyja pradziedy viałi handal amal z usim
        śvietam. Čužaziemcam jany pradavałi svaje tavary – jak syravinu,
        tak i vyraby, a ad čužaziemcaŭ kuplałi ichnyja tavary. Tavar abo
        mianiałi na inšy tavar, abo pradavałi za hrošy. Takim paradkam
        u našych pradziedaŭ mahłi być hrošy ŭsich krajoŭ, ź jakimi vioŭsia
        handal.
        Dla raźvićcia handlu ŭ Biełarusi byłi ŭ toj čas vielmi
        vyhodnyja ŭmovy. Praź Biełaruś prachodziłi darohi, pa jakich išłi
        tavary z zachadu na ŭschod, abo z paŭdnia na poŭnač. Hetymi
        darohi, pa jakich vaziłi tavary, byłi reki j aziory, bo na suchaziemi
        pieraškadžałi lasy j była niebiaśpieka ad razbojnikaŭ. Pa
        Dniapry, Prypiaci, Niemanie, Dźvinie dy ichnych prytokach išoŭ
        žvavy ruch čaŭnoŭ z tavarami. Letapisiec Nieścier nazyvaje
        najbolšuju takuju vodnuju darohu, što prachodziła praź
        Biełaruś – "Viałikim vodnym šlacham z Varahaŭ u Hreki".
        
        Varahi1 j Hreki byłi
        
        najlepšymi kupcami taho času. Jany
        trymałi handal badaj z usim śvietam. Dyk niama dziva, što
        našyja pradziedy, žyvučy la viałikaha vodnaha šlachu taho času,
        miełi mahčymaść nia tolki handlavać ź inšymi narodami j
        krainami, ale j adčuvać na sabie ŭpłyvy ichnych kulturaŭ.
        
        PRAKTYKAVAŃNIe
        
        Adkažy piśmova na pytańni:
        1. Jak paŭstałi kurhany?
        2. Što možna znajści u kurhanoch?
        3. Adkul trapiłi čužaziemnyja hrošy ŭ kurhany?
        4. Čamu tavary pieravoziłisia tolki pa rekach i aziorach?
        5. Jakija narody byłi tady najlepšymi kupcami-handlarami?

Padabajecca     Nie padabajecca
2009–2020. Biełaruś, Miensk.